I'm unintended

Oči sa mi prudko zatvorili. Nohy už neudržali moju váhu a spadla som na Zem. Zem po ktorej všetci ľudia chodia, sa mi neodvďačila. Priložila som si ruku k čelu. Rozbitý nos, určite zlomená ruka a samé modriny. Vysmievali sa mi do tváre a začali na mňa pľuť.
-"Ty suka,....nabudúce ťa zabijem rozumela si"? Kričal na mňa. Posledný krát si odpľul a všetci zmizli v tmavej hmle. Ležala som tam ako taká chudera. Hrozne som sa hanbila. Neprestávala som krvácať. Okoloidúci ľudia o mňa ani okom nezazreli. Iba on, môj záchranca. Pamätám si iba jeho tvár. Krajšiu som nevidela. Oči ako najjasnejšie nebo. Pery, ktoré by chcelo každé dievča na svete. Vlasy, ktoré boli ako zlato. Zdvihol ma zo zeme.....

O 10 dní

Práve zvonilo na veľkú prestávku. Obula som si čižmy, teplú bundu a vyšla som spoza dverí. Samozrejme, všetky hnusné pohľady spolužiakov som čakala. Nikto ma tu nemá rád. Stále ma šikanujú a nemám žiadnych priateľov. Neustále si kladiem tú istú otázku: Čo som im kedy urobila"?
Po skončení prestávky sa všetci vrátili do tried. Vošla som až vtedy, keď som už videla blížiacu sa učiteľku k našej triede. Začali sa mi smiať.
-" Aha, gorila ide, gorila ide,......"
Hodina prebehla ako každá. Po skončení školy som sa vybrala ešte do obchodu kúpiť pečivo a Whiskas chicken meet. Mám doma Rosy.(Rouzy)
Moja jediná mačacia priateľka čo ma chápe. Nikto má nemá rád. Cítim sa byť *Nechcená*
Stále som myslela naňho. Na môjho záchrancu. Dovolí nám život aspoň nejaké stretnutia.
Ako vždy som si spravila úlohy a zapla som si telku. Pozerala som správy, keď v tom momente bol počuť taký zvuk ako keby sa rozbilo okno alebo čo.
-"Rosy, čo robíš do pekla"? Kričala som na ňu. Išla som sa pozrieť do izby. Bolo tam rozbité okno a kameň ležal na umytej dlážke. Na ňom bol prilepený papierik so slovami:"Zabijem ťa. Už som na ceste." Veľmi som sa vyľakala. Obliekla som sa,utekala do parku
a sadla si na lavičku. Chcela som si vyprázdniť hlavu a snívala som o mojom vysnívanom živote plný lásky a nebyť nenávidená. Z mojich myšlienok ma vyrušilo hladenie po pleci.
-"Prečo ten smútok"? Spýtal sa ma niekto. Zdvihla som hlavu a pozrela sa mu do očí.
-"A-a-ahoj. Ako sa voláš"? Spýtala som sa milo.
-"Som Niall, Niall Horan. Ako sa máš? Už ti je lepšie? Prečo po tebe vlastne idú?Neustále sa ma vypytoval.
-" No,....už od malička ma všetci odsudzovali za to, kto som a ako vyzerám. Nazývali ma štetkou, gorilou a ešte neviem čím. Ignorovala som ich ale stále som v sebe dusila ten smútok. Bála som sa. No jedného dňa sa moji 3 spolužiaci proti mne postavili a zbili ma. Pamätáš? To bolo vtedy čo si ma tam nenechal a zachránil  ma. Za to ti dodnes veľmi pekne ďakujem.
-"Nemáš zač, nemohol som tam také krásne dievča, nechať na zemi." Žmurkol na mňa
-"Hehe,....No a dnes mi rozbili okno kameňom, na ktorom bolo napísané: Zabijem ťa. Už som na ceste." Zľakla som sa a utekala sem do parku. Najhoršie je,...." Začala som plakať. Niall ma objal a utišoval. Keď som sa ako tak upokojila dopovedala som:
-"Ostala tam Rosy, moja mačička. Bojím sa, že ju už nikdy neuvidím.
-"Neboj,.. vrátime sa po ňu a môžeš ísť zatiaľ ku mne. A mimochodom,..ehm tvoje meno?
-" Amanda"
S Niallom sme rýchlo zbehli po Rosy, zobrala som si ešte nejaké veci na prezlečenie a išli sme k nemu domov. Veľmi sa mi páčil. Asi som sa do neho zamilovala. Niall mi ukázal hosťovskú izbu. Vybalila som si veci a sadla na gauč. V rukách som džala Rosy a potichu posmrkávala.
-"Nechceš niečo na večeru"? Spýtal sa ma Niall.
-"Mám nápad. Ukážem ti môj tajný recept."
-"Ty vieš variť?" Už som sa zľakol, že sa mojou večerou otráviš. Spolu sme sa zasmiali a išli do kuchyne. Niall vyložil všetky potrebné suroviny, ktoré som mu kázala a išli sme do toho. Spolu.

-"Ach, konečne sa to varí". Unavení a hladní sme si sadli na gauč a zapli sme správy. Niall pri nich zaspal a ja tiež. Úplne sme zabudli na tie moje, ehmmm....teda naše cestoviny.
-"Niaaaaaaaaaaaaaaaaal! Horííííííme!" Niall vyskočil z gauča ako blesk a utekal po hasiaci prístroj. Trochu minul ciel a postriekal ma. Ja som si myslela, že schválne a kydla som na neho omáčku. Začali sme sa tam ohadzovať jedlom, samozrejme až vtedy, keď sme to dohasili.
-"Doooooooosť! Stačííí! Pr-pr-pr-prestááááň!" Niall ma zvalil na zem a začal štekliť. Okamžite prestal a zadíval sa mi do očí.Po chvíľke sa ku mne pomaly začal nakláňať.Naše jazyky sa stretli v súboji. Cítia som, ako sa Niall odtiahol a zobral ma na ruky.Usmial sa na mňa a vošiel do izby. Položil ma na posteľ a privinul sa ku mne. Nechápala som, no začal ma hladiť po tvári.
-"Milujem ťa Amanda."
-"Aj ja teba Niall."Odpovedala som a nežne ma pobozkal.
-"Ale ja nemôžem, prepáč." 
-"V poriadku, nebudem ťa nútiť. Odtiahol sa odomňa a sadol si na postel. 
-"Niall, ja to skúsim." Pritiahla som si ho a pobozkala ho.
To sa v nás oboch prebudila túžba a Niall mi zaplietol ruky do vlasov. Kúsok sa odomňa odtiahol a dal mi dole tričko aj legíny. veci hodil na zem a ja ostala len v nohavičkách. Očami si ma prezrel a pretočil nás tak, že som bola pod ním.Šikovne som mu rozopla košeľu a hodila ju kúsok od mojich vecí.Pomali som mu rozopla opasok a stiahla jeho nohavice.Prikryl ma svojim telom a bozkával na krku. Perami sa posúval stále nižšie, až zavadil o lem mojich nohavičiek. Pousmial sa a bez opýtania ich stiahol dole. 
-"Niall." Nahlas som zavzdychala, keď ma bozkával na podbrušku. Ruky som mu zaplietla do vlasov a jemne ho potiahla hore. Prekvapene sa na mňa pozrel ja som mu len pošepkala do ucha:
-"Chcem ťa."Viac mi nebolo treba. Stiahol si boxerky a naťahoval sa po kondóm.
-"Niall,nie"!
-"Nechceš?"Opýtal sam ma neveriaco. Zakrútila som hlavou. S úľavou si vydýchol a ešte nerozbalený kondóm zahodil za hlavu. Ešte raz ma pobozkal a jemne do mňa vnikol. Pomaly sa pohyboval a navzájom sme si šepkali nejaké pekné slová. Asi po 15 minútach sme obaja dosiahli vrchol.
-"Am?" oslovil ma, keď som ležala na jeho hrudi.
-"Hmmm?" nadvihla som pohľad k Niallovi
-"Milujem ťa"" šepol a pobozkal ma...

Po 3 Rokoch


Tlačte slečna Amanda, už to skoro bude. Niall čakal vonku. Posledný krát som sa nadýchla a čo najsilnejšie som zatlačila. Zrazu som počula ten najkrajší zvuk na svete. Plač nášho prvého dieťatka. Zavrela som oči.
-"Na tri..raz,..dva,...triiii!! Ešte raz. Raz,...dva,...triiii!!!"

O 1 hod -Pohľad Nialla

-"Dobrý deň pán Horan. Zadíval som sa na doktora ako ku mne kráča. V rukách mal perinku. Postavil som sa a podišiel k nemu. 
-"Toto je vaše dieťa pán Horan" Povedal a podal mi bábätko zababušené v perinke. Pozrel som sa na doktora, ktorý mal nešťastný výraz na tvári.
-"Čo sa stalo pán doktor"?
-" Pán Horan, je mi to ľúto ale vaša manželka Amanda, pôrod bohužiaľ neprežila." Slzy sa mi nahrnuli do očí. Pozrel som sa na naše dieťa.
-"Je to chlapček, ako ho budete volať"? Pri tejto otázke som sa mierne pousmial. Pamätám si, že sme sa vždy hádali s Amandou, že ja chcem meno James a ona Theo. Pozrel som sa na doktora.
-"Theo, je to Theo.......

All you need is love 2. časť

-"Mike, čo tu robíš"? Nemáš byť náhodou v New Yorku medzi tvojimi blbými kamošmi"? Udivene som sedela na piesku a čakala som na jeho reakciu. Už od malička som bola dosť drzá a na všetko som potrebovala vysvetlenie. Mike si ku mne prisadol a začal rozprávať:
-"Vieš, prišiel som sem za tebou preto, aby som ťa varoval.
Možno budeš strašne smutná ale tvoj manažér,.....ehm,...... zabili ho"!!!!!
Vysypal zo seba.
-"Č-č-čože? To nemôže byť pravda!!!! Kto ho zabil?"
-" James za ním poslal mafiánov. On sám je mafián. Prišiel som ťa varovať, aby si si dávala pozor. Dobre vie, kde si, a môže prísť sem hoci kedy a zabiť ťa."
- "Všetká moja kariéra je  preč. Všetko je zničené. Bez manažéra som skončila." Začala som plakať. Mike ma objal a šepol:
- Poznám pár ľudí....."
-"Buď konkrétny, dobre vieš, že to nemám rada"
-"No tak dobre. Poznám piatich ľudí, ktorý sú vo svete veľmi známi. Neviem či si o nich niekedy počula. ONE DIRECTION"
-"Nie, nepočula som o nich. Sú starý alebo mladý? Koľko majú rokov? Kde bývaju?"
-"hou, hou, hou....., spomaľ.Všetko ti vysvetlím len sa musíme čím skôr dostať do Londýna.
-" Aha, takže oni bývajú v Londýne"?
-"Áno, .....Am potrebujeme každú sekundu takže šup, zbaľ sa a vyrážame.

O 3 hod. neskôr
Sme v lietadle. Veľa otázok a akoby sa odpovede vytratili až na koniec svete. Úžasné! Presne toto mám najradšej! Som zvedavá, ako vyzerajú. Som veľmi vyberavá osoba, ale iba na chalanov. Mike mi povedal že majú od 19-21/22 neviem presne. Veľmi sa teším. Ale stále sebe dusím strach. Bojím sa o moju rodinu. James vie kde moja rodina býva. Už sa len modliť, aby neprišiel ich osud.

Po dlhom lete v Londýne
Mike čakal na letisku. Majú si po nás prísť tí piati manažéri. Ja som sa zatiaľ zastavila v McDonald a kúpila som nám kebab na večeru. Bola už tma a ja sa tmy bojím. Netrvalo dlho a už na letisko dorazil Rang Rover. O takomto aute som snívala celý život. Keď z neho vystúpili tí manažéri tak som skoro odpadla. Oči sa mi zastavili na ňom.......